Pustila som ta neraz, no nechcel si spadnut. Drzal si sa ma, ked som chcela odist. Mal si ma za krasnu, ked som si vravela, ze uz nie som. Ani neviem dovod tohto pisania, jednoducho som si spomenula. Ten cas tak uteka, ved este len nedavno sme si na nete pisali, a ja som ti vyliala moje srdce kvoli mojmu ex. Ukradol si ma, ano dovolil si si ma ukradnut a nepustit. Obcas tuzim mat ten pocit istoty : ano, to je ona, moja darkchest – teda ano, to je moj, moja skrysa.

Vies, zeby som ti mohla cele hodiny rozpravat, ze vela veci dopadlo tak ako som ani nechcela, no laska je cit, ktory sa dotyka nie len teba a mna.

Kracali sme spolu po ulickach a tolko signalov nas stretavalo. Reklama na maily, reklama na urcite web stranky, nasu pesnicku hrali, alebo z nasich basin sa zrealizovali urcite predstavy. Je tomu skoro 5 rokov, chvil, ktore ani zratat neviem. Je ich prevelmi vela. A aj tak casto mam pocit, ze viem viacej, no leniva som zrejme. Je to paradoxne, ze prave teraz pocuvam same smutne pesnicky. A je mi pri tom krasne, asi mi chyba urcity pocit. Nebudem tento krat ani chyby opravovat, ani diakritiku pridavat, lebo mi to chyta myslienky, ci slova, ktore mi spod labiek unikaju.

    Aj by som sa ti zdoverila..a vies co? zdoverim sa vam vsetkym. mam na to chut, tak o tom popisem. Dnes sa stala taka vec…rano som ako vzdy nasadla do elektricky a isla som do prace. Nemala som vsak moj mp3 player – vybite baterky. Tak som si vsimala ludi. Vies kolko ludi chodi rano do prace alebo do skoly tak mrzutych? Nestacila som sa divit: sofer mrzuty, mi pred nosom zavrel skoro dvere. Vlastne som uz nastupila a prave sa zatvorili dvere. Niezeby som bola niekde vzadu nastupovala. Nastupovala som v predu, predo mnou nastupovali ludia. Takze ma videl. Jeho nalada bola na houby. Venovala som mu tak isto mizerny pohlad – a tak sa mizerna nalada posielala dalej. Stacil jeden blazon a zacalo sa to. Nastupila babka, ktora ma drgla s jej velkym kosom. Babizna jedna nepodarena – co nevidis? Ale bolo mi to v celku potom jedno, pozerala som von oknom a hladela na rodinky, deti, ktore sli do skolky, do skoly, alebo tych klasickych businessmen, ktory si pripadali v elektricke zrejme velmi big – v tom case slo v elektricke vela cudzincov. Vlastne cela Vieden je plan cudzincami. Vystupovat – konecna. Okay okay, sak uz idem – len som sa zamyslela no.

Prechadzala som okolo Mc Donaldu, kde si mlade zabky a zabkovia davali “ranajky”. Niekolko z nich stalo vonku a pojedali si. Zrazu som zacula dedka, ktory sa zacal dost rozculovat. Mladi ludia mu nesedli, pri tom maju slobodu papat kde chcu. Nechovali sa ani vulgarne – praveze naopak – bavili sa, smiali atd. Jedina ich “chyba” bola, ze to boli ludia z Turecka. Ten ujko do nich zacal vrieskat, ze tam nemaju co robit, ze su to len cudzinci.

Nedalo mi to – skocila som do neho, ze co sa deje. Zacal mi vysvetlovat ze tu nemaju co hladat. Pytala som sa ho ze, to preto lebo su cudzinci? A vy keby ste mali moznost zit v state, kde by vam bolo fajn a povedia vam: chodte prec, ste cudzinec –tak by ste ako reagovali? Zacal do mna skakat, ze aj ja som cudzinka asi, lebo sa staviam na ich stranu. Odpovedala som nieco ako: ano som zo Slovenska, pracujem vo Viedni, zijem vo Viedni, a platim dane rakuskemu statu. Beriem to ako svoju povinnost. Tieto deti, ktore odhanate, sa sem prisli naranajkovat, smeju sa, su spolu, maju kamaratov a kamaratky a vy ich kvoli tomu ze su z inej krajiny chcete poslat het? Pozeral na mna trochu nechapavo. Tak som mu povedala: ked mate tu drzost toto tvrdit, tak co tu hladate vy, ked nie ste na ranajkach v Mc Donalde?

    Samozrejme ze si zacal vymyslat rozne veci, ze som nevychovana a drza. Nemam problem sa s Vami o tom bavit – len nediskrimujte ludi len preto, lebo su z Turecka alebo odkial. Videla som ze jedneho mladeho chlapca – sice velky frajer – sa to predsa len dotklo. Mozno uz mal tie svoje skusenosti – kto vie. Ku tejto diskusii sa pridalo este zopar ludi a dedko si nafucane odisiel. Nezabudol dodat, ze v tom 10.-tom okrese su aj tak same turecke odpadky (akoze ludia). Nemala som slova na to. Nevedela som co na to mam povedat. Doslo mi to luto, pretoze najvacsia chyba je si robit zle navzajom takymto sposobom a pri tom sme vsetci v jednom kosi. Nevravim ze oni sa chovaju najlepsie – ale prave preto by im mohli byt rakusky obcania vzorom no nie? Asi som prisli idealistka, no tento den som kracala smutnejsie do prace. Pretoze aj ja som jedna z tych, ktora obcas pouzila skarede a diskriminujuce hlasky. A pri tom ma kazdy srdce, dusu a teda aj city. Len mna raz zopar cudzincov (pri tom som jedna z nich) nastvalo a od vtedy som citila skor odpor voci Turkom atd. Dnes to uz vnimam inac – dnes sa uz pozeram na nich ako na kazdeho druheho a hoci robia hluk a bordel, je to ich mentalita ktoru chapem. Vravim si: radsej temperament a zabava, ako zlost a boj.

Pri tomto rozmyslani som sa dostala ku mojmu priatelovi, ani neviem ako, ale som pospominala na rozne mozne aj nemozne veci, ktore sa udialu alebo este len mozno stanu. Bolo to take refreshing-morning a ja som nemyslela zasa na pracu a co ma v nej caka. Bodlo mi to - pozriet opat do mojho malickeho sveta myslienok.

 ...je to uvaha a je to basen..nevedela som ako zacat :-)